Ako vznikali Predškolákove týždenníčky

Ako to všetko začalo?

Dopyt po predškolskej príprave nadobúda na aktuálnosti, keďže obe autorky, Věra aj Jana, budú mať o rok doma predškolákov. Doterajšia literatúra je pre nich nesystémová, chýba praktická príprava predškoláka do školy aj na život a pohybové cvičenia.

„8. januára 2009 zasielam Věrce „prvý výkop“. Jedná sa o hrubý 10 riadkový návrh.  Stále nemáme konkrétnu predstavu, na ktorej by sme mohli začať pracovať.

15. marca 2009 dávam dohromady podklady, čo by malo vedieť dieťa, pred tým než ide do školy. Vychádzam z pedagogických podkladov, prípravy dcéry v predškolskom veku, reality, ktorú sme následne v prvých triedach prekonali, z hier so synom, z času stráveného s oboma deťmi. Súčasne prichádzajú prvé navrhnuté stránky od Věrky. Bez toho aby sme sa dopredu dohodli, každá si automaticky vzala svoju parketu a prekvapivo sa tie parkety neprekrývali, ale doplňovali.

Z predchádzajúcich projektov už viem, že nápad sa nedá vysedieť, ten musí skutočne vyzrieť. Kade som chodila, kade som jazdila, premýšľala som o príprave zo všetkých strán. Až si to prečíta manžel, nenechá ma voziť deti autom :-).

Predškolákove týždenníčky pre šikovné hlavičky
Pripravte svoje dieťa do školy aj na reálny život pomocou unikátnej a komplexnej knihy na našom trhu.

A potom to prišlo.

Práve začiatkom apríla sa nápad pretvoril do konkrétnej podoby usporiadania Predškolákových týždenníkov. Začala som na ňom pracovať. V apríli odovzdávam prvú verziu grafomotoriky pedagogičkám na korektúru. Potom putuje k prvotnému grafickému spracovaniu. Následne si sadám k úlohám a k Věrčiným pridávam svoje a odosielam Věrce na doplnenie a úpravu. Začínam s výberom autora pre Pohybovky.

Věra sa púšťa do úprav Úloh a Praktika a koncom apríla sa koná v Brne schôdzka, ktorej výsledkom je výrazné posunutie projektu. Rada by som vyzdvihla obrovské nasadenie Věry v korektúrach. Věrka ma svojou puntičkárskou nekompromisnosťou nie len často uzemní, ale v pre ňu dôležitých veciach nedá pokoj, dokým vec neupravím.

Už v tejto fáze do deja vstupuje lekárka a pre nás maliarka Petra. V prvej fáze kreslí obrázky ku grafomotorike aj k niektorým úlohám. Jej nasadenie bolo neskutočné. Zvlášť v Praktikovi, kde sú desiatky situačných obrázkov alebo potom na záver, kedy sme zisťovali, čo nám ešte chýba. Posledný mesiac som každý deň rúcala Petřinu nádej, že už máme všetko. Nakoniec zisťujeme, že celé Predškolákove týždenníčky obsahujú cez 1.000 ručne maľovaných obrázkov.

V júni sa do práce zapája autorka pohyboviek pani docentka Hana Dvořáková, špecialistka na pohybové aktivity predškolských detí. Po mojom predstavení projektu sa rozhodne, že do neho pôjde s nami.

Pohybovky, ktoré mali byť len čerešničkou na torte, sa nakoniec pre náš perfekcionizmus stávajú technicky najnáročnejšou časťou publikácie.

Ale nepredbiehajme.

V auguste začínam so synom Ríšom testovať grafomotoriku aj úlohy. Pri testovaní mi napadajú nové a nové úlohy, takže sa z pôvodných 44 strán Hlavičkové úlohy rozrastú na 92. Po námetoch korektorov na výsledných 100. V tejto chvíli si v sebe robím STOP stav, či už mi napadne čokoľvek, nebudeme už zapracovávať. Inak by sme Predškoláka nevydali ani do konca ďalšieho desaťročia.

Súčasne so mnou testujú grafomotoriku aj korektorky s predškolskými deťmi. Následne im zasielam ostatné časti publikácie.

Do deja sa zapájajú grafici. Oproti Riekankám sme zvolili novovzniknuté štúdio s naším starým známym grafikom Honzom.

A sme opäť pri Pohybovkách.

Pôvodne mal byť cvik doplnený nákresom a nafotením cviku. Naivne som si myslela, že fotenie sfúkneme v exteriéri na dovolenke. Pani docentka mi pred dovolenkou narýchlo kreslí a popisuje cviky s upozornením, nech radšej prácou nenarušujem dovolenku. Ja naopak na dovolenku odchádzam vybavená ideou, že s Ríšom nafotím. Potom, čo s ním skúsim pár cvikov, Riško z toho nie je vôbec na dovolenke nadšený, slnko je fotograficky neudržateľné, manžel už odhodí diplomatickú fazónu a natvrdo mi oznámi, že ak sa má fotiť, tak profesionálne s patričnou technikou. Upokojím sa a užijem si aj zvyšok dovolenky :-). Lúčim sa s predstavou fotenia v exteriéri. Nelúčim sa však s myšlienkou mať cviky nafotené. Začínam zisťovať možnosti fotenia v ateliéri.

No, uznajte, to dieťa nevyzerá práve nadšene z aktuálnej činnosti!!!

2 fotiace vychádzky posunú moje predstavy Pohyboviek zase o kúsok ďalej. Fotenie v ateliéri nepripadá pre finančnú náročnosť do úvahy. V tejto chvíli nás zachraňuje "Administrátor" zapožičaním osvetlenia a ďalšieho zariadenia výmenou za nákup plátna. Kvalitný fotoaparát vlastní manžel - amatérsky fotograf. Po rokoch fotenia momentiek malým kompaktom bol rád za možnosť kreatívnej práce so zrkadlovkou.

Zariadenie máme zapožičané na 2 týždne. Naša nezariadená obývačka s žiarovkou na strope sa mení na provizórny ateliér. Prvé fotenie je naplánované na 10. októbra, druhé na 17., kedy sa dostavia na fotenie aj kamaráti z krúžku.

Vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti z dovolenky mám z fotenia obavy. V medzičase som s Ríšom skúšala cviky. Malo to neskutočný vplyv, fotíme s Ríšom jeden cvik za druhým. Na to, že Ríšu večer skolí viróza s horúčkami, sa vážne držal skvele.

V piatok manžel ladil fotoaparát a aj v sobotu stále odbiehal sťahovať každú snímku do počítača, stále nie je puntičkár spokojný. Ja zase premýšľam, čo deťom obliecť, aby to bolo dostatočne kontrastné a u Ríša aj športové. Sofi si vyberie a oblečie odev sama, dokonca ladila aj ponožkami, ktoré tu a tam dala dole :-) - predškoláci určite budú komentovať :-).

Provizórnu šatňu majú "modeli" v spálni.

Fotiť začíname o 10.15. Fotíme do 11.45, kedy je prvá pauza.

Za tú dobu nafotíme 21 cvikov. Potom idem v športovom uvariť obed, zeleninovú polievku a bravčovú panenku.

13 hodín fotíme ďalšie kolo, ale len do 13.30, kedy už zrejme na Ríšu padá prvý príznak choroby a prepuká do plaču. Ďalšie fotenie nemalo veľmi význam, preto to odkladáme na budúcu sobotu.

Následne po stiahnutí fotiek manžel prichádza s tým, že nie je spokojný, že väčšinu budeme musieť prefotiť. V sekunde som zrelá na odvoz niekam ďaleko ... Rýchlo sa spamätám a ukážkovú fotku posielam grafikovi Honzovi so žiadosťou, nech urobí jeden zo svojich grafických zázrakov na fotografiu. Stane sa tak :-).

Budúcu sobotu máme pozvanú gymnastku Lilinku s bratom Mikym. Ten má najväčšiu úlohu, a to zabaviť nefotených, aby nerozptyľovali modela a "štáb". Darí sa mu to skvele, vďaka čomu nafotíme všetky zostávajúce cviky s Lilinkou aj Ríšom. Tento krát má manžel vychytané všetky technické detaily, úprava fotiek je už minimálna.

Deti boli úplne fantastické, užili sme si s nimi pri fotení veľa zábavy. No, zábavy, smial sa len niekto. Zvlášť chvíle, keď manžel chcel od Riška zástavu vo cviku, boli čarovné. Chodila som sa bez zvukového efektu vysmiať za plátno.

Prvýkrát vkladám surové fotky k Věrou vyladenému textu pani docentky a dostávam nápad. Výsledkom je cvik s fotkou, riekankou a omaľovankou obrázka.

Ďalšie fotky z fotenia:

Pri fotení cvikov:

Fotenie správneho držania ceruzky:


Než sa stihne manžel pripraviť ...

... Ríša má už vyplnenú svoju obľúbenú rýmovačky.

Týmto sme fotili:

Tieto veľmi ťažké publikácie slúžili k zaťaženiu plátna:

... nemohlo chýbať Pôrodníctvo a Detské lekárstvo:

Hlavní modeli Evelinka s Ríšom:

Korektúry pokračujú

V októbri sa prvýkrát odvážim svoju prácu predviesť paniam magistrám z pedagogicko-psychologickej poradne. Po návšteve dochádza k veľkému zjednodušeniu začiatku Jazdy ceruzkou, resp. vloženiu jednoduchších cvikov.
Jediné 3 veci, ktoré som odmietla vypustiť z Predškolákových týždenníčkov sú tie, s ktorými bojuje väčšina dospelých tejto krajiny. Prečo? Pretože sa možno s týmito záležitosťami v predškolskom veku nezoznámila. Preto som na nich trvala:

  • Finančná gramotnosť - väčšina našej populácie sa do dospelosti nenaučila hospodáriť s peniazmi. Spomenula som si na počiatky svojho zaobchádzania s peniazmi v predškolskom veku, ku ktorému ma viedla mamička, pridala nápady na základe prečítania literatúry na túto tému pre dospelých a 2 cvičenia boli na svete.
  • Čas - poznáte vo svojom okolí niekoho, kto vie prísť na schôdzku načas? Že ich je málo? To je chyba. Dochvíľnosťou človek preukazuje úctu tomu, s kým sa stretáva. Preto si myslím, že sa s otázkou času deti majú zoznamovať už v predškolskom veku. Vôbec ich my dospelí dosť šetríme a rozhodujeme za nich, čo sú schopní pochopiť a čo nie. Sama som chodila do školy od prvej triedy pešo 2 km. Sama som jazdila ako dieťa na rozdiel od svojich detí na krúžky. Musela som vždy vyjsť včas, aby som ich začiatok stihla. Hodiny som preto vedela čítať pred nástupom do školy. Aj ako dospelá sa snažím všade chodiť včas.
  • Stolovanie - keď stolujem v reštaurácii, občas mi nie je v spoločnosti niektorých dospelých práve najlepšie. Ich návyky hlboko zaostávajú nad táborákovou kultúrou prvotnopospolného homo sapiens. Aby si naše deti mohli v dospelosti vychutnať jedlo kdekoľvek a s kýmkoľvek, je nadmieru užitočné, aby základy stolovania zvládalo čo najviac ľudí."

Čo na celý projekt naše drahé polovičky?

Jana: "Keď som s nápadom prišla po prvýkrát, manžel tomu evidentne príliš neveril, pretože sa zmohol iba na:" Ty si vážne myslíš, že pre typického českého človeka má vzdelávanie význam? "

"Áno, pre mnohých už význam má, mnohí už chápu, že čím lepšie bude ich dieťa do života vzdelané, tým viac možností v ňom bude mať, ako pracovných, tak iných. Pre vzdelanie dieťaťa je rozhodujúce vedenie v rodine a úplne najvýznamnejšie je obdobie do šiestich rokov. "Manžel ubitý mojím monológom radšej v diskusii nepokračoval.

Keď sme na projekte začali pracovať a manžel videl, že to myslíme naozaj vážne, ironicky sa pýta: "Nechceš svoju kapacitu konečne miesto kvalitných a neziskových produktov využiť na tvorbu pre masy? Nafúknuté nič, lacná atraktivita? "

"Takéto veci robiť neviem, pre takých ľudí netvorím," odpovedala som. "Naša tvorba nie je určená tým, v ktorých hodnotovom systéme vzdelanie nefiguruje. Tento rebríček hodnôt bohužiaľ odovzdávajú aj ďalším generáciám svojho rodu. Životná štartová čiara ich detí je potom bohužiaľ značne vzdialená od čiary detí rodičov, ktorí dôležitosť poznania dokážu oceniť."

V konečnej fáze sa manžel stáva nadšeným spolutvorcom publikácie.

S pohybovkami na projekte pracuje celá rodina. Manžel fotil, syn predcvičoval, dcéra robila partnera pre cviky so súrodencom alebo rodičmi, ja som organizovala. Manžel bol tiež posledným korektorom Predškolákových týždenníčkov, ktorý na titulnú stranu vrátil pôvodne navrhnuté, potom scenzurované: Testované na deťoch. Veľkú radosť tým urobil jazykovej korektorke Katke, lebo Testované s deťmi pre ňu nebolo jazykovo kóšer."

Nálepky a kozmická mapa alebo tvorivé deti

"Jedno popoludnie som ešte potrebovala niečo dokončiť v kancelárii, dcéra Sophia však mala iný názor a stále ma chodila o niečom informovať. Aby som mohla prácu dokončiť, venovala som jej plagát Babyonline s úlohou, nech vymyslí kozmickú mapu, do ktorej by si predškoláci lepili nálepky a tiež nech nejaké nálepky navrhne. Pred tým než som stihla prácu dokončiť, priniesla mi nasledujúce:

Kozmickú mapu, podľa ktorej Petra nakreslila tú v Predškolákových týždenníčkoch:

Ďalej nálepky, medzi nimi 10 ufónov aj s menami:

Pozerala som na to, to by som nikdy nevymyslela, prišlo nám to ako úžasný nápad. Maliarka Petra nálepky obkreslil a grafik Honza ich dokoloroval. Výsledok nájdete v zložke.

Tiež nám deti odhalili niekoľko chýb: Napr. Lucinka od Petry zle idúcu cisternu, Ríša pri testovaní vypínačov a žiaroviek chybu v grafickom spracovaní.

Ku koncu už tých dorábok bolo naozaj veľa a nesmierne si vážim Petru, že to vydržala, iný by s tým už sekol, zvlášť potom, čo nakreslila kozmickú mapu. Neviem prečo, ale ukázala som ju deťom, načo Sofi vydesene zvolá: "Mamíííí, to snáď nemyslíš vážne? Mať Merkúr väčší ako (už neviem čo :-) a Jupiter, najväčšiu planétu, takto mrňavú? "Najprv hovorím, že to nemôže tak brať, to by sme museli nakresliť aj v pomere, ako je vzdialené od Zeme, z ktorej pozoruje. Nakoniec predsa len uznávam jej argument a grafik mení veľkosť planét. "

Perličky pri tvorbe:

"Jediné, čo ma po konzultácii v pedag.-psych. poradni mrzelo, bolo vypustenie cviku na skoky blchy v riekanke: „Myška do bludiště spěchá, na zádech jí skáče blecha.“ :-) Išlo o srdcovú záležitosť, nakoniec sme v riekanke ponechali vzhľadom na radu odborníkov iba nácvik jedného cviku - bludisko.

Minulosť tejto riekanky je však farebnejšia. Pôvodne som na jar, zrejme pod ťarchou nástupu sezóny kliešťov napísala: „Myška spěchá do bludiště, na zádech jí skáče klíště.“ Unesená zo svojho výtvoru som ho hneď poslala Věre. Od tej došla pomerne suchá odpoveď úplne bez môjho nadšenia: "Kliešť neskáče, ale lezie." Mala pravdu, tak som sa zamyslela a z kliešťa bola blcha."

Ako sa tlačili Predškolákove týždenníčky pre šikovné hlavičky?

Po záverečných korektúrach sme tlačové dáta od grafika odovzdali do tlačiarne, kde sa grafika z obrazovky "pretavila" do tlačenej podoby.

Na prvých fotografiách vidíte kontrolu kvality tlače.

Tu je zachytený proces nanášania laminovacej fólie na zložku Predškolákových týždenníčkov.

Samotné laminovanie zložky.

Takto vyzerá výseková raznica na priečinok Predškolákových týždenníčkov, ktorá jej dá jej konečný tvar.






















Priechod zložky výsekovým automatom.

Výsekový automat so zložkami v nakladacom stole, kontrola výslednej "vyseknutej" zložky.

Takto prebieha rezanie vnútorných listov jednotlivých publikácií pred knihárskym spracovaním. Na tejto snímke je spracovávaná Jazda ceruzkou.

Skladanie vnútorných listov Jazdy ceruzkou.

Samotné šitie Jazdy ceruzkou na šijacej linke.

A na záver kontrola viazania kníh.

... a ukladanie na paletu na ďalšie spracovanie.

Kompletizácia celého kompletu do zložky.

... a balenie do fólie.

Finálny výrobok vychádzajúci z fóliovacej linky.

Predškolákovým týždenníčkom prajeme veľa nadšených malých aj veľkých čitateľov!


Naše ďalšie projekty: